Móda

M ako móda. M ako menlivá: dve slová, ktoré už celé storočia neodmysliteľne patria k sebe. Zmeny v móde sa niekedy presadzujú ťažko. Náhle vzplanú. Potom postupne vyhasínajú. Sú ako zlomené zápalky. Niekedy si na nich popálime prsty. Často pri zapaľovaní ohňa, ktorý rozvíri atmosféru a vzápätí je pohltený váhou času, zvykov, nudy, ľahostajnosti. Medzitým sa vietor obráti. Rodí sa iná móda, ešte spaľujúcejšia a dravšia než tá predchádzajúca. Ľudia sú pohoršení. Obdivujú ju. Napodobňujú. Šíria o nej chválospevy. Až do chvíle, kým sa obľúbené šaty, línia, štýl neocitnú na povale.

Zánik módneho trendu nemusí byť definitívny. Niektoré módy majú ťažký a krátky život. Iné sa vracajú. Znovu príťažlivé, skrášlené, využívajú nedokonalosti pamäti, obohacujú nové doby. Sloboda dámskych krajčírov včerajška je nahradená bezbrehou fantáziou tvorcov panenského, živého a krásneho dneška.

V 17. storočí móda znamenala predovšetkým spôsob života, súčasťou ktorého bol aj spôsob obliekania. Nehovorím azda stále o životnom štýle? Práve ten móda dotvára. Ten sa nosí. O ňom je reč. Módy minulých čias mali svojich pánov. Princov, elegánov, estétov.

Ľudovít XIV., Brummell, Baudelaire poslúžili móde tým, že ju využívali. A bolo to práve vo Francúzsku za čias Druhého cisárstva a za podpory vtedajšej moci, keď Angličan Charles Frederick Worth určil pravidlá parížskej HAUTE COUTURE. Látky, farby, motívy a tvary začali podliehať sezónnym vplyvom...

Namiesto toho, aby si módu robil každý po svojom, pridržiavajúc sa hlavných línií, vytýčených vládcami danej doby, móda sa stala záležitosťou odborníkov. Niekdajší dodávatelia-couturieri-dosiahli najvyšší stupeň spoločenského rebríčka. Včera služobníci spolčnosti pyšnej na svoje privilégiá, dnes vodcovia más. Ich podniky sú čoraz častejšie podporované skupinami finančníkov, ktoré tvoria páni módy i páni sveta.

Móda vždy bola hrou, ale dnes sa každá partia stáva čoraz významnejšou. Jazyk sleduje tento vývin a už takmer nehovorí o módnom tovare. S väčšou obľubou sa používa termín výrobok. Kým móda kedysi vyjadrovala čosi vážne a hĺbavé, dnes ochotne ponúka protikladný obraz neustáleho praskania vo švíkoch, vrtkavosť citových poryvov a mnohotvárnych pojmov. Z tohto organizovaného chaosu a jeho neustálych obmien, z tohto výnosného spojenia medzi náhodou a nevyhnutnosťou, medzi umením a priemyslom, medzi potrebou sebavyjadrenia a nosenia odevu sa ako červená niť odvíja história obliekania, čiže príbeh o neživej móde. Lebo v okamihu, keď sa odev prestane nosiť, stráca život.